SME, 22.04.2002 - HZDS chce ísť do parlamentných volieb samostatne. Nepodporí prípadnú menšinovú vládu dnešných vládnych strán. „Ak by sme však boli s nimi vo vláde, vedeli by sme niektoré veci korigovať a naprávať,“ vyhlásil Vladimír Mečiar.
O svojom premiérovaní povedal: „Nikdy som nepovedal, že chcem a budem novým predsedom vlády.“ Na otázku SME, či bude opäť kandidovať na prezidenta, odvetil: „Chcem byť dobrým dedkom.“
Mečiar oznámil, že sa dohodol s prezidentom Rudolfom Schusterom, že prezident rozhodne o tom, koho poverí zostavením vlády, do troch dní od oznámenia výsledkov volieb.
„Spoluprácu na úrovni vládnej koalície si viem predstaviť so stranami Smer, ANO,“ povedal ďalej Mečiar. Účasť šéfa Smeru Roberta Fica a generálneho sekretára ANO Jozefa Banáša na sneme považuje za vôľu rokovať.
Vyslovil aj myšlienku „historického kompromisu“: „Od roku 1990 prebiehal zápas medzi HZDS a KDH. Politický zápas sa môže ukončiť skončením 12-ročného táborového postavenia a v mene vyšších záujmov Slovenska príde k prepojeniu týchto skupín. Takáto dohoda je nevyhnutná.“
HZDS vraj nebude zostavovať vládu so SNS a Pravou SNS, lebo sú proti vstupu do NATO. Seba ako prekážku v integrácii nevidí: „Naopak, účasť HZDS vo vláde je zárukou. Súčasné vládne strany nevedia garantovať ani obsah činnosti, ani občiansku podporu.“ Ubezpečenie o nemennosti smerovania Slovenska do Severoatlantickej aliancie posielajú účastníci snemu listom prezidentovi USA Georgeovi Bushovi.
pondělí, dubna 22, 2002
úterý, dubna 16, 2002
Stretnutie mladých bábkarov
SME, 16.04.2002 - Staré divadlo po štvrtý raz organizuje festival divadelníkov Visegrádskej štvorky Stretnutie 2002. Od 25. do 28. apríla sa na ňom zúčastní deväť súborov z Bulharska, Českej republiky, Maďarska a Poľska.
Vlaňajšia programová línia Nádeje zastúpená študentmi umeleckých vysokých škôl sa stala platformou pre tento ročník. Slovensko bude zastupovať Vysoká škola múzických umení, Českú republiku DAMU z Prahy, Poľsko Divadelná akadémia z Varšavy a Bulharsko Národná akadémia divadelného a filmového umenia Krustyo Sarafova zo Sofie. Okrem nich sa bude v Nitre prezentovať Túlavé divadlo z Trnavy, domáce súbory Starého divadla a Teatra Tatra.
Súčasťou festivalu budú tvorivé dielne pod vedením pedagógov, výstava inštalácií poslucháčov a absolventov VŠMU a filmové projekcie režisérov Jana Švankmajera a Jiřího Trnku.
„Práve na tejto úrovni je potreba stretávania sa najaktuálnejšia, keďže v súčasnosti neexistuje v krajinách Visegrádskej štvorky prehliadka či festival, na ktorom by sa programovo stretávala nastupujúca generácia študentov, budúcich hercov bábkových a alternatívnych súborov,“ hovorí jeden z organizátorov Ivan Gontko. Podľa neho to majú študenti pripravujúci sa na pôsobenie v činoherných divadlách jednoduchšie, pretože festivalov pre nich je v tomto regióne niekoľko. „Cieľom našej prehliadky je práve snaha ponúknuť vysokým školám zameraným na bábkarskú tvorbu pracovné stretnutie, na ktorom by mohli predviesť výsledky svojho štúdia a tvorivej práce,“ uvádza na záver Gontko.
Vlaňajšia programová línia Nádeje zastúpená študentmi umeleckých vysokých škôl sa stala platformou pre tento ročník. Slovensko bude zastupovať Vysoká škola múzických umení, Českú republiku DAMU z Prahy, Poľsko Divadelná akadémia z Varšavy a Bulharsko Národná akadémia divadelného a filmového umenia Krustyo Sarafova zo Sofie. Okrem nich sa bude v Nitre prezentovať Túlavé divadlo z Trnavy, domáce súbory Starého divadla a Teatra Tatra.
Súčasťou festivalu budú tvorivé dielne pod vedením pedagógov, výstava inštalácií poslucháčov a absolventov VŠMU a filmové projekcie režisérov Jana Švankmajera a Jiřího Trnku.
„Práve na tejto úrovni je potreba stretávania sa najaktuálnejšia, keďže v súčasnosti neexistuje v krajinách Visegrádskej štvorky prehliadka či festival, na ktorom by sa programovo stretávala nastupujúca generácia študentov, budúcich hercov bábkových a alternatívnych súborov,“ hovorí jeden z organizátorov Ivan Gontko. Podľa neho to majú študenti pripravujúci sa na pôsobenie v činoherných divadlách jednoduchšie, pretože festivalov pre nich je v tomto regióne niekoľko. „Cieľom našej prehliadky je práve snaha ponúknuť vysokým školám zameraným na bábkarskú tvorbu pracovné stretnutie, na ktorom by mohli predviesť výsledky svojho štúdia a tvorivej práce,“ uvádza na záver Gontko.
středa, dubna 03, 2002
Svätoplukovu urobil meno, sebe dlhy
SME, 03.04.2002 - Na Vilovom dvore ešte nie je celkom pusto. Hoci sa neplánujú veľké akcie pre stovky návštevníkov, denne sem zablúdia deti z dediny.
Tradičné slovenské zvyky vymierajú. Na dne je aj Vilo Nitry, ktorý chcel dedinské dedičstvo na Ponitrí zachrániť. Sedí na svojom dvore vo Svätoplukove na červenej plastovej stoličke a bez farby v hlase konštatuje, že kvôli ľudovým zvykom je zadlžený až po uši.
„Po rodičoch som zdedil tento dom a pozemok. Pestoval som zeleninu a melóny. Najskôr som predával na tržnici a potom do výkupov. Po novembri ‘89 sa začalo hovoriť o agroturistike. Pomyslel som si, že presne to by ma bavilo,“ približuje svoje začiatky vyučený záhradník. Pred dedinou sa prvý raz vytiahol na Veľkú noc pred deviatimi rokmi. Od starého pána Jozefa Líšku zo susedných Mojmíroviec kúpil na Bielu sobotu koč. Už v pondelok zapriahol pár koníkov a s priateľmi navštívil známe dievky.
Jeho dvor začal ožívať. Keďže sa neoženil, mohol sa do práce vložiť na sto percent. Prvou veľkou akciou pre verejnosť bolo vyrezávanie strašiakov z tekvíc na jeseň 1999. Pripravoval ju so sochárom Jaroslavom Koššom. Neopakovateľnú večernú atmosféru, keď sa v 1113 tekviciach zapálila sviečka, si mnohí nadlho zapamätajú. Akcia bola stratová, ale Vila Nitryho to neodradilo. Veľkonočný jarmok, stavanie májov, jánske ohne, dožinky a vinobranie, šarkaniáda, Hubertova jazda – dokopy vyše dvadsať podujatí za tri roky. Vystriedalo sa tam niekoľko tisíc ľudí.
„Prvý veľkonočný jarmok bol asi najťažší. Všetci výrobcovia ľudovoumeleckých predmetov sa pýtali, koľkoročnú tradíciu trhov tu máme. Keď som im povedal, že len začíname, musel som im zaplatiť, aby neprerobili. Pripravili sme vtedy štyritisíc vajec. Každé sme museli umyť, vyfúknuť a vysušiť. Všetky boli na akcii vymaľované. Celé rodiny si mohli upliesť korbáče, lebo sme doviezli za rebrinák prútia,“ hovorí Vilo Nitry. Na vlaňajší veľkonočný jarmok si musel ísť zarobiť do Holandska. Napokon, vstupné pokrylo náklady len pri jedinom podujatí. Dlžoby sa vyšplhali na 200-tisíc korún. Väčšinu kočov, ktoré za ten čas po Slovensku pozbieral, postupne rozpredal. Na štyri kone si dal inzerát. „Som vo veľmi zlej situácii. Je nemysliteľné, aby som si zas požičiaval. Akcie už nebudú. Zdá sa mi, že vlastné tradície si nezachránime. Jeme hamburgery a hotdogy, ale na lokše, pazderňáky a osúchy sme zabudli,“ bilancuje Vilo Nitry.
Dedina mu veľmi nežičila. „Polená mi pod nohy nehádzali, ale neprispeli ani korunou,“ hovorí o miestnej samospráve. Pritom urobil Svätoplukovu dobré meno v širokom okolí. Paradoxné je, že domáci tvorili len zlomok návštevníkov podujatí. Podľa starostu Emila Nereču za to môže aj vyberanie vstupného. „Ja mu veľmi prajem, odpustili sme mu nejaké poplatky. Ale začal vo veľkom, neviem, či to bolo najšťastnejšie,“ uvažuje starosta a zároveň dodáva, že Vilov dvor bol pýchou dediny.
Tradičné slovenské zvyky vymierajú. Na dne je aj Vilo Nitry, ktorý chcel dedinské dedičstvo na Ponitrí zachrániť. Sedí na svojom dvore vo Svätoplukove na červenej plastovej stoličke a bez farby v hlase konštatuje, že kvôli ľudovým zvykom je zadlžený až po uši.
„Po rodičoch som zdedil tento dom a pozemok. Pestoval som zeleninu a melóny. Najskôr som predával na tržnici a potom do výkupov. Po novembri ‘89 sa začalo hovoriť o agroturistike. Pomyslel som si, že presne to by ma bavilo,“ približuje svoje začiatky vyučený záhradník. Pred dedinou sa prvý raz vytiahol na Veľkú noc pred deviatimi rokmi. Od starého pána Jozefa Líšku zo susedných Mojmíroviec kúpil na Bielu sobotu koč. Už v pondelok zapriahol pár koníkov a s priateľmi navštívil známe dievky.
Jeho dvor začal ožívať. Keďže sa neoženil, mohol sa do práce vložiť na sto percent. Prvou veľkou akciou pre verejnosť bolo vyrezávanie strašiakov z tekvíc na jeseň 1999. Pripravoval ju so sochárom Jaroslavom Koššom. Neopakovateľnú večernú atmosféru, keď sa v 1113 tekviciach zapálila sviečka, si mnohí nadlho zapamätajú. Akcia bola stratová, ale Vila Nitryho to neodradilo. Veľkonočný jarmok, stavanie májov, jánske ohne, dožinky a vinobranie, šarkaniáda, Hubertova jazda – dokopy vyše dvadsať podujatí za tri roky. Vystriedalo sa tam niekoľko tisíc ľudí.
„Prvý veľkonočný jarmok bol asi najťažší. Všetci výrobcovia ľudovoumeleckých predmetov sa pýtali, koľkoročnú tradíciu trhov tu máme. Keď som im povedal, že len začíname, musel som im zaplatiť, aby neprerobili. Pripravili sme vtedy štyritisíc vajec. Každé sme museli umyť, vyfúknuť a vysušiť. Všetky boli na akcii vymaľované. Celé rodiny si mohli upliesť korbáče, lebo sme doviezli za rebrinák prútia,“ hovorí Vilo Nitry. Na vlaňajší veľkonočný jarmok si musel ísť zarobiť do Holandska. Napokon, vstupné pokrylo náklady len pri jedinom podujatí. Dlžoby sa vyšplhali na 200-tisíc korún. Väčšinu kočov, ktoré za ten čas po Slovensku pozbieral, postupne rozpredal. Na štyri kone si dal inzerát. „Som vo veľmi zlej situácii. Je nemysliteľné, aby som si zas požičiaval. Akcie už nebudú. Zdá sa mi, že vlastné tradície si nezachránime. Jeme hamburgery a hotdogy, ale na lokše, pazderňáky a osúchy sme zabudli,“ bilancuje Vilo Nitry.
Dedina mu veľmi nežičila. „Polená mi pod nohy nehádzali, ale neprispeli ani korunou,“ hovorí o miestnej samospráve. Pritom urobil Svätoplukovu dobré meno v širokom okolí. Paradoxné je, že domáci tvorili len zlomok návštevníkov podujatí. Podľa starostu Emila Nereču za to môže aj vyberanie vstupného. „Ja mu veľmi prajem, odpustili sme mu nejaké poplatky. Ale začal vo veľkom, neviem, či to bolo najšťastnejšie,“ uvažuje starosta a zároveň dodáva, že Vilov dvor bol pýchou dediny.
