SME, 21.05.2002 - Predstavením kanadského súboru Van Grimde Corps Secrets v divadle Aréna (20.00 h) sa dnes končí jarná časť 6. ročníka medzinárodného festivalu súčasného tanca Bratislava v pohybe.
Prehliadka sa konala v Danubiane, v divadle Aréna a v divadle Stoka. V nedeľu osem domácich tanečníkov spestrilo slávnostné otvorenie Hviezdoslavovho námestia (na snímke). Vrcholom končiacej sa jarnej časti festivalu bolo vystúpenie prestížneho Ballet Preljocaj z Francúzska v Opere SND. O súčasný tanec je čoraz väčší záujem verejnosti. Predstavenia v SND a v Stoke boli vypredané a pri produkciách v divadle Aréna sa hľadisko zapĺňalo na 90 percent. Jesenná časť festivalu, určená predovšetkým profesionálom z oblasti súčasného tanca, je naplánovaná na 23. až 30. októbra a jej témou bude improvizácia.
úterý, května 21, 2002
sobota, května 18, 2002
Študentovi z Afriky rozbili po hokeji hlavu
SME, 18.05.2002 - „Pozerali sme hokejové finále a tešili sa, že Slovensko získalo zlatú medailu. Štyria sme večer šli von a pripojili sme sa k ľuďomoslavujúcim na uliciach,“ opisuje okolnosti útoku študent prvého ročníka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Mario Quintas z Angoly.
Na pešej zóne skupinka černochov skandovala, že Slovensko vyhralo. Na to jeden do pol pása vyzlečený mladík zareagoval: „Slovensko je iba pre Slovákov.“ Pri fyzickom útoku dostal Quintas pohárom alebo fľašou do hlavy. Ošetrili ho v nemocnici na chirurgii, na hlave má štyri stehy.
Celý incident nakrútila kamera napojená na mestskú políciu. „V noci zo soboty na nedeľu o 00:18 h operačný pracovník zaznamenal dve do pol pása vyzlečené osoby a skupinku osôb, zrejme z Afriky,“ povedal zástupca náčelníka mestskej polície Silvester Nitry. Na zázname vidieť, ako útočníci najskôr stáli na križovatke Štefánikovej a Palárikovej ulice, dvíhali ruky ako pri hajlovaní a keď zbadali černochov prechádzajúcich cez priechod pre chodcov, nasledovali ich asi 30 metrov pred lekáreň U sv. Rafaela a tam došlo ku kolízii.
Zo záznamu tiež vidieť, že mladíci mali vyholené hlavy a jeden mal tetovanie na ruke. „Operačný pracovník hneď vyslal na miesto hliadku. Keď ju útočníci videli, rozutekali sa, no tá ich dostihla a priviezla na oddelenie štátnej polície,“ hovorí Nitry.
Študentovi Quintasovi tiekla z hlavy krv a do nemocnice ho previezla mestská polícia. Na štátnej polícii neidentifikoval zadržaných ako páchateľov, vraj si nebol istý.
„Skutok sa preveruje ako výtržníctvo. Nepreukázala sa propagácia fašizmu ani rasový útok. Lekár kvalifikoval zranenie ako povrchové bez práceneschopnosti. Boli vypočutí podozriví aj svedkovia, ale nie je zrejmé, kto bol páchateľom. Vtedy na pešej zóne lietali fľaše a poháre,“ tvrdí krajský policajný hovorca Peter Masaryk. Polícia informovala o útoku až po vyžiadaní novinárov.
Na pešej zóne skupinka černochov skandovala, že Slovensko vyhralo. Na to jeden do pol pása vyzlečený mladík zareagoval: „Slovensko je iba pre Slovákov.“ Pri fyzickom útoku dostal Quintas pohárom alebo fľašou do hlavy. Ošetrili ho v nemocnici na chirurgii, na hlave má štyri stehy.
Celý incident nakrútila kamera napojená na mestskú políciu. „V noci zo soboty na nedeľu o 00:18 h operačný pracovník zaznamenal dve do pol pása vyzlečené osoby a skupinku osôb, zrejme z Afriky,“ povedal zástupca náčelníka mestskej polície Silvester Nitry. Na zázname vidieť, ako útočníci najskôr stáli na križovatke Štefánikovej a Palárikovej ulice, dvíhali ruky ako pri hajlovaní a keď zbadali černochov prechádzajúcich cez priechod pre chodcov, nasledovali ich asi 30 metrov pred lekáreň U sv. Rafaela a tam došlo ku kolízii.
Zo záznamu tiež vidieť, že mladíci mali vyholené hlavy a jeden mal tetovanie na ruke. „Operačný pracovník hneď vyslal na miesto hliadku. Keď ju útočníci videli, rozutekali sa, no tá ich dostihla a priviezla na oddelenie štátnej polície,“ hovorí Nitry.
Študentovi Quintasovi tiekla z hlavy krv a do nemocnice ho previezla mestská polícia. Na štátnej polícii neidentifikoval zadržaných ako páchateľov, vraj si nebol istý.
„Skutok sa preveruje ako výtržníctvo. Nepreukázala sa propagácia fašizmu ani rasový útok. Lekár kvalifikoval zranenie ako povrchové bez práceneschopnosti. Boli vypočutí podozriví aj svedkovia, ale nie je zrejmé, kto bol páchateľom. Vtedy na pešej zóne lietali fľaše a poháre,“ tvrdí krajský policajný hovorca Peter Masaryk. Polícia informovala o útoku až po vyžiadaní novinárov.
pondělí, dubna 22, 2002
Mečiar vyzýval na spoluprácu
SME, 22.04.2002 - HZDS chce ísť do parlamentných volieb samostatne. Nepodporí prípadnú menšinovú vládu dnešných vládnych strán. „Ak by sme však boli s nimi vo vláde, vedeli by sme niektoré veci korigovať a naprávať,“ vyhlásil Vladimír Mečiar.
O svojom premiérovaní povedal: „Nikdy som nepovedal, že chcem a budem novým predsedom vlády.“ Na otázku SME, či bude opäť kandidovať na prezidenta, odvetil: „Chcem byť dobrým dedkom.“
Mečiar oznámil, že sa dohodol s prezidentom Rudolfom Schusterom, že prezident rozhodne o tom, koho poverí zostavením vlády, do troch dní od oznámenia výsledkov volieb.
„Spoluprácu na úrovni vládnej koalície si viem predstaviť so stranami Smer, ANO,“ povedal ďalej Mečiar. Účasť šéfa Smeru Roberta Fica a generálneho sekretára ANO Jozefa Banáša na sneme považuje za vôľu rokovať.
Vyslovil aj myšlienku „historického kompromisu“: „Od roku 1990 prebiehal zápas medzi HZDS a KDH. Politický zápas sa môže ukončiť skončením 12-ročného táborového postavenia a v mene vyšších záujmov Slovenska príde k prepojeniu týchto skupín. Takáto dohoda je nevyhnutná.“
HZDS vraj nebude zostavovať vládu so SNS a Pravou SNS, lebo sú proti vstupu do NATO. Seba ako prekážku v integrácii nevidí: „Naopak, účasť HZDS vo vláde je zárukou. Súčasné vládne strany nevedia garantovať ani obsah činnosti, ani občiansku podporu.“ Ubezpečenie o nemennosti smerovania Slovenska do Severoatlantickej aliancie posielajú účastníci snemu listom prezidentovi USA Georgeovi Bushovi.
O svojom premiérovaní povedal: „Nikdy som nepovedal, že chcem a budem novým predsedom vlády.“ Na otázku SME, či bude opäť kandidovať na prezidenta, odvetil: „Chcem byť dobrým dedkom.“
Mečiar oznámil, že sa dohodol s prezidentom Rudolfom Schusterom, že prezident rozhodne o tom, koho poverí zostavením vlády, do troch dní od oznámenia výsledkov volieb.
„Spoluprácu na úrovni vládnej koalície si viem predstaviť so stranami Smer, ANO,“ povedal ďalej Mečiar. Účasť šéfa Smeru Roberta Fica a generálneho sekretára ANO Jozefa Banáša na sneme považuje za vôľu rokovať.
Vyslovil aj myšlienku „historického kompromisu“: „Od roku 1990 prebiehal zápas medzi HZDS a KDH. Politický zápas sa môže ukončiť skončením 12-ročného táborového postavenia a v mene vyšších záujmov Slovenska príde k prepojeniu týchto skupín. Takáto dohoda je nevyhnutná.“
HZDS vraj nebude zostavovať vládu so SNS a Pravou SNS, lebo sú proti vstupu do NATO. Seba ako prekážku v integrácii nevidí: „Naopak, účasť HZDS vo vláde je zárukou. Súčasné vládne strany nevedia garantovať ani obsah činnosti, ani občiansku podporu.“ Ubezpečenie o nemennosti smerovania Slovenska do Severoatlantickej aliancie posielajú účastníci snemu listom prezidentovi USA Georgeovi Bushovi.
úterý, dubna 16, 2002
Stretnutie mladých bábkarov
SME, 16.04.2002 - Staré divadlo po štvrtý raz organizuje festival divadelníkov Visegrádskej štvorky Stretnutie 2002. Od 25. do 28. apríla sa na ňom zúčastní deväť súborov z Bulharska, Českej republiky, Maďarska a Poľska.
Vlaňajšia programová línia Nádeje zastúpená študentmi umeleckých vysokých škôl sa stala platformou pre tento ročník. Slovensko bude zastupovať Vysoká škola múzických umení, Českú republiku DAMU z Prahy, Poľsko Divadelná akadémia z Varšavy a Bulharsko Národná akadémia divadelného a filmového umenia Krustyo Sarafova zo Sofie. Okrem nich sa bude v Nitre prezentovať Túlavé divadlo z Trnavy, domáce súbory Starého divadla a Teatra Tatra.
Súčasťou festivalu budú tvorivé dielne pod vedením pedagógov, výstava inštalácií poslucháčov a absolventov VŠMU a filmové projekcie režisérov Jana Švankmajera a Jiřího Trnku.
„Práve na tejto úrovni je potreba stretávania sa najaktuálnejšia, keďže v súčasnosti neexistuje v krajinách Visegrádskej štvorky prehliadka či festival, na ktorom by sa programovo stretávala nastupujúca generácia študentov, budúcich hercov bábkových a alternatívnych súborov,“ hovorí jeden z organizátorov Ivan Gontko. Podľa neho to majú študenti pripravujúci sa na pôsobenie v činoherných divadlách jednoduchšie, pretože festivalov pre nich je v tomto regióne niekoľko. „Cieľom našej prehliadky je práve snaha ponúknuť vysokým školám zameraným na bábkarskú tvorbu pracovné stretnutie, na ktorom by mohli predviesť výsledky svojho štúdia a tvorivej práce,“ uvádza na záver Gontko.
Vlaňajšia programová línia Nádeje zastúpená študentmi umeleckých vysokých škôl sa stala platformou pre tento ročník. Slovensko bude zastupovať Vysoká škola múzických umení, Českú republiku DAMU z Prahy, Poľsko Divadelná akadémia z Varšavy a Bulharsko Národná akadémia divadelného a filmového umenia Krustyo Sarafova zo Sofie. Okrem nich sa bude v Nitre prezentovať Túlavé divadlo z Trnavy, domáce súbory Starého divadla a Teatra Tatra.
Súčasťou festivalu budú tvorivé dielne pod vedením pedagógov, výstava inštalácií poslucháčov a absolventov VŠMU a filmové projekcie režisérov Jana Švankmajera a Jiřího Trnku.
„Práve na tejto úrovni je potreba stretávania sa najaktuálnejšia, keďže v súčasnosti neexistuje v krajinách Visegrádskej štvorky prehliadka či festival, na ktorom by sa programovo stretávala nastupujúca generácia študentov, budúcich hercov bábkových a alternatívnych súborov,“ hovorí jeden z organizátorov Ivan Gontko. Podľa neho to majú študenti pripravujúci sa na pôsobenie v činoherných divadlách jednoduchšie, pretože festivalov pre nich je v tomto regióne niekoľko. „Cieľom našej prehliadky je práve snaha ponúknuť vysokým školám zameraným na bábkarskú tvorbu pracovné stretnutie, na ktorom by mohli predviesť výsledky svojho štúdia a tvorivej práce,“ uvádza na záver Gontko.
středa, dubna 03, 2002
Svätoplukovu urobil meno, sebe dlhy
SME, 03.04.2002 - Na Vilovom dvore ešte nie je celkom pusto. Hoci sa neplánujú veľké akcie pre stovky návštevníkov, denne sem zablúdia deti z dediny.
Tradičné slovenské zvyky vymierajú. Na dne je aj Vilo Nitry, ktorý chcel dedinské dedičstvo na Ponitrí zachrániť. Sedí na svojom dvore vo Svätoplukove na červenej plastovej stoličke a bez farby v hlase konštatuje, že kvôli ľudovým zvykom je zadlžený až po uši.
„Po rodičoch som zdedil tento dom a pozemok. Pestoval som zeleninu a melóny. Najskôr som predával na tržnici a potom do výkupov. Po novembri ‘89 sa začalo hovoriť o agroturistike. Pomyslel som si, že presne to by ma bavilo,“ približuje svoje začiatky vyučený záhradník. Pred dedinou sa prvý raz vytiahol na Veľkú noc pred deviatimi rokmi. Od starého pána Jozefa Líšku zo susedných Mojmíroviec kúpil na Bielu sobotu koč. Už v pondelok zapriahol pár koníkov a s priateľmi navštívil známe dievky.
Jeho dvor začal ožívať. Keďže sa neoženil, mohol sa do práce vložiť na sto percent. Prvou veľkou akciou pre verejnosť bolo vyrezávanie strašiakov z tekvíc na jeseň 1999. Pripravoval ju so sochárom Jaroslavom Koššom. Neopakovateľnú večernú atmosféru, keď sa v 1113 tekviciach zapálila sviečka, si mnohí nadlho zapamätajú. Akcia bola stratová, ale Vila Nitryho to neodradilo. Veľkonočný jarmok, stavanie májov, jánske ohne, dožinky a vinobranie, šarkaniáda, Hubertova jazda – dokopy vyše dvadsať podujatí za tri roky. Vystriedalo sa tam niekoľko tisíc ľudí.
„Prvý veľkonočný jarmok bol asi najťažší. Všetci výrobcovia ľudovoumeleckých predmetov sa pýtali, koľkoročnú tradíciu trhov tu máme. Keď som im povedal, že len začíname, musel som im zaplatiť, aby neprerobili. Pripravili sme vtedy štyritisíc vajec. Každé sme museli umyť, vyfúknuť a vysušiť. Všetky boli na akcii vymaľované. Celé rodiny si mohli upliesť korbáče, lebo sme doviezli za rebrinák prútia,“ hovorí Vilo Nitry. Na vlaňajší veľkonočný jarmok si musel ísť zarobiť do Holandska. Napokon, vstupné pokrylo náklady len pri jedinom podujatí. Dlžoby sa vyšplhali na 200-tisíc korún. Väčšinu kočov, ktoré za ten čas po Slovensku pozbieral, postupne rozpredal. Na štyri kone si dal inzerát. „Som vo veľmi zlej situácii. Je nemysliteľné, aby som si zas požičiaval. Akcie už nebudú. Zdá sa mi, že vlastné tradície si nezachránime. Jeme hamburgery a hotdogy, ale na lokše, pazderňáky a osúchy sme zabudli,“ bilancuje Vilo Nitry.
Dedina mu veľmi nežičila. „Polená mi pod nohy nehádzali, ale neprispeli ani korunou,“ hovorí o miestnej samospráve. Pritom urobil Svätoplukovu dobré meno v širokom okolí. Paradoxné je, že domáci tvorili len zlomok návštevníkov podujatí. Podľa starostu Emila Nereču za to môže aj vyberanie vstupného. „Ja mu veľmi prajem, odpustili sme mu nejaké poplatky. Ale začal vo veľkom, neviem, či to bolo najšťastnejšie,“ uvažuje starosta a zároveň dodáva, že Vilov dvor bol pýchou dediny.
Tradičné slovenské zvyky vymierajú. Na dne je aj Vilo Nitry, ktorý chcel dedinské dedičstvo na Ponitrí zachrániť. Sedí na svojom dvore vo Svätoplukove na červenej plastovej stoličke a bez farby v hlase konštatuje, že kvôli ľudovým zvykom je zadlžený až po uši.
„Po rodičoch som zdedil tento dom a pozemok. Pestoval som zeleninu a melóny. Najskôr som predával na tržnici a potom do výkupov. Po novembri ‘89 sa začalo hovoriť o agroturistike. Pomyslel som si, že presne to by ma bavilo,“ približuje svoje začiatky vyučený záhradník. Pred dedinou sa prvý raz vytiahol na Veľkú noc pred deviatimi rokmi. Od starého pána Jozefa Líšku zo susedných Mojmíroviec kúpil na Bielu sobotu koč. Už v pondelok zapriahol pár koníkov a s priateľmi navštívil známe dievky.
Jeho dvor začal ožívať. Keďže sa neoženil, mohol sa do práce vložiť na sto percent. Prvou veľkou akciou pre verejnosť bolo vyrezávanie strašiakov z tekvíc na jeseň 1999. Pripravoval ju so sochárom Jaroslavom Koššom. Neopakovateľnú večernú atmosféru, keď sa v 1113 tekviciach zapálila sviečka, si mnohí nadlho zapamätajú. Akcia bola stratová, ale Vila Nitryho to neodradilo. Veľkonočný jarmok, stavanie májov, jánske ohne, dožinky a vinobranie, šarkaniáda, Hubertova jazda – dokopy vyše dvadsať podujatí za tri roky. Vystriedalo sa tam niekoľko tisíc ľudí.
„Prvý veľkonočný jarmok bol asi najťažší. Všetci výrobcovia ľudovoumeleckých predmetov sa pýtali, koľkoročnú tradíciu trhov tu máme. Keď som im povedal, že len začíname, musel som im zaplatiť, aby neprerobili. Pripravili sme vtedy štyritisíc vajec. Každé sme museli umyť, vyfúknuť a vysušiť. Všetky boli na akcii vymaľované. Celé rodiny si mohli upliesť korbáče, lebo sme doviezli za rebrinák prútia,“ hovorí Vilo Nitry. Na vlaňajší veľkonočný jarmok si musel ísť zarobiť do Holandska. Napokon, vstupné pokrylo náklady len pri jedinom podujatí. Dlžoby sa vyšplhali na 200-tisíc korún. Väčšinu kočov, ktoré za ten čas po Slovensku pozbieral, postupne rozpredal. Na štyri kone si dal inzerát. „Som vo veľmi zlej situácii. Je nemysliteľné, aby som si zas požičiaval. Akcie už nebudú. Zdá sa mi, že vlastné tradície si nezachránime. Jeme hamburgery a hotdogy, ale na lokše, pazderňáky a osúchy sme zabudli,“ bilancuje Vilo Nitry.
Dedina mu veľmi nežičila. „Polená mi pod nohy nehádzali, ale neprispeli ani korunou,“ hovorí o miestnej samospráve. Pritom urobil Svätoplukovu dobré meno v širokom okolí. Paradoxné je, že domáci tvorili len zlomok návštevníkov podujatí. Podľa starostu Emila Nereču za to môže aj vyberanie vstupného. „Ja mu veľmi prajem, odpustili sme mu nejaké poplatky. Ale začal vo veľkom, neviem, či to bolo najšťastnejšie,“ uvažuje starosta a zároveň dodáva, že Vilov dvor bol pýchou dediny.
čtvrtek, března 28, 2002
O platoch rokovali neverejne
SME, 28.03.2002 - Mestské zastupiteľstvo v Nitre schvaľovalo včera zvýšenie platov riaditeľov príspevkových organizácií. Na návrh primátora Jozefa Prokeša bola časť zasadnutia neverejná. Plat sa schvaľoval hlavnému kontrolórovi a riaditeľom správy majetku, mestských služieb, správy športových a rekreačných zariadení a azylového domu.
Vyhlásiť rokovanie mestského zastupiteľstva za neverejné však možno iba vtedy, ak sa prerokúvajú veci, ktoré majú byť predmetom utajenia v štátnom záujme, inak je to rozpore so zákonom o obecnom zriadení. Ani jeden z poslancov napriek tomu nehlasoval proti návrhu o neverejnom zasadnutí.
Vedúca právneho oddelenia Ingrid Vargová argumentovala zákonom o verejnej službe. Podľa neho je aj v prípade pracovníkov samosprávy „zamestnávateľ povinný zabezpečiť ochranu údajov o plate“. Zákon však platí až od 1. apríla.
Pred zasadnutím boli materiály, ktoré obsahovali aj bod o schvaľovaní platov, dostupné novinárom ako obyčajne. „Dotknutým pracovníkom sa ako štatutár ospravedlním,“ vzal vinu na seba primátor Prokeš.
„Bolo morálne správne, aby bola časť zasadnutia neverejná,“ obhajuje sa poslanec za SDKÚ Ferdinand Vítek. Aj podľa poslankyne za HZDS Lýdie Forrovej bolo všetko v poriadku: „Nepokladám za potrebné, aby sa o platoch rokovalo verejne.“ Nie je proti zverejneniu výšky platov, ak by sa tak stalo na všetkých úrovniach samosprávy a štátnej správy. K prijatým platom šéfov príspevkových organizácií dodala, že nie sú vysoké.
Primátor Prokeš si nemyslí, že platy funkcionárov by mali byť utajené. Napriek tomu je presvedčený, že vylúčenie verejnosti zo zasadnutia bolo správne. „Som za to, aby boli verejné platy všetkých zamestnancov,“ tvrdí Prokeš. Na poznámku, že ide o mzdy z verejných financií, a nie súkromných, odpovedá, že v tom nevidí rozdiel.
Mestské zastupiteľstvo neverejne hlasovalo o platoch funkcionárov mesta aj počas minulého volebného obdobia. Vtedajší viceprimátor Juraj Hanák poveril mestskú políciu, aby strážila dvere do sály.
Samospráva je opatrná len v zverejňovaní platov svojich ľudí. Na vývesnej tabuli mestského úradu boli ešte nedávno zverejnené ročné príjmy žiadateľov o pridelenie nájomného komunálneho bytu.
Vyhlásiť rokovanie mestského zastupiteľstva za neverejné však možno iba vtedy, ak sa prerokúvajú veci, ktoré majú byť predmetom utajenia v štátnom záujme, inak je to rozpore so zákonom o obecnom zriadení. Ani jeden z poslancov napriek tomu nehlasoval proti návrhu o neverejnom zasadnutí.
Vedúca právneho oddelenia Ingrid Vargová argumentovala zákonom o verejnej službe. Podľa neho je aj v prípade pracovníkov samosprávy „zamestnávateľ povinný zabezpečiť ochranu údajov o plate“. Zákon však platí až od 1. apríla.
Pred zasadnutím boli materiály, ktoré obsahovali aj bod o schvaľovaní platov, dostupné novinárom ako obyčajne. „Dotknutým pracovníkom sa ako štatutár ospravedlním,“ vzal vinu na seba primátor Prokeš.
„Bolo morálne správne, aby bola časť zasadnutia neverejná,“ obhajuje sa poslanec za SDKÚ Ferdinand Vítek. Aj podľa poslankyne za HZDS Lýdie Forrovej bolo všetko v poriadku: „Nepokladám za potrebné, aby sa o platoch rokovalo verejne.“ Nie je proti zverejneniu výšky platov, ak by sa tak stalo na všetkých úrovniach samosprávy a štátnej správy. K prijatým platom šéfov príspevkových organizácií dodala, že nie sú vysoké.
Primátor Prokeš si nemyslí, že platy funkcionárov by mali byť utajené. Napriek tomu je presvedčený, že vylúčenie verejnosti zo zasadnutia bolo správne. „Som za to, aby boli verejné platy všetkých zamestnancov,“ tvrdí Prokeš. Na poznámku, že ide o mzdy z verejných financií, a nie súkromných, odpovedá, že v tom nevidí rozdiel.
Mestské zastupiteľstvo neverejne hlasovalo o platoch funkcionárov mesta aj počas minulého volebného obdobia. Vtedajší viceprimátor Juraj Hanák poveril mestskú políciu, aby strážila dvere do sály.
Samospráva je opatrná len v zverejňovaní platov svojich ľudí. Na vývesnej tabuli mestského úradu boli ešte nedávno zverejnené ročné príjmy žiadateľov o pridelenie nájomného komunálneho bytu.
sobota, března 16, 2002
Denné štúdium nemôžu vnútiť
SME, 16.03.2002 - „Bezplatné vysokoškolské štúdium je dlhodobo neudržateľné,“ povedal k novému zákonu o vysokých školách predseda Rady vysokých škôl Libor Vozár.
Včerajšie mimoriadne zasadnutie rady sa okrem externého štúdia zaoberalo pripravovanými vykonávacími vyhláškami k zákonu. Rokovanie za účasti funkcionárov ministerstva bolo pomerne napäté.
„Rada sa obrátila na ministerstvo školstva, aby garantovalo kompenzácie transformovania externého štúdia. Suma 50 miliónov korún, ktorú vyčlenil parlament, nebude dostatočná. Skutočné požiadavky ešte nie sú vyčíslené. Privítali by sme, ak by ministerstvo, alebo vláda garantovali kompenzácie aj na budúci rok,“ povedal Vozár.
Minister Ftáčnik pripúšťa, že by sa mohli nájsť ďalšie prostriedky, odmieta sa však zaručiť na budúci rok, pretože štátny rozpočet 2003 sa bude schvaľovať až po voľbách.
Dnes dostáva vysoká škola za externého neplatiaceho študenta 30 percent zo sumy na denného študenta. U platiaceho je to 10 percent. Po zrušení poplatkov bude dotácia na externých študentov 30 percent zo sumy na denných.
Niektoré školy chcú ponúknuť externým študentom dennú formu štúdia. Ftáčnik upozorňuje, že nikoho nemožno nútiť, aby ponuku prijal.
Doteraz nemali niektorí pedagógovia prednášky u diaľkarov v úväzku. Od apríla sa to zmení, učiteľ bude môcť pracovať maximálne 58 hodín týždenne.
Včerajšie mimoriadne zasadnutie rady sa okrem externého štúdia zaoberalo pripravovanými vykonávacími vyhláškami k zákonu. Rokovanie za účasti funkcionárov ministerstva bolo pomerne napäté.
„Rada sa obrátila na ministerstvo školstva, aby garantovalo kompenzácie transformovania externého štúdia. Suma 50 miliónov korún, ktorú vyčlenil parlament, nebude dostatočná. Skutočné požiadavky ešte nie sú vyčíslené. Privítali by sme, ak by ministerstvo, alebo vláda garantovali kompenzácie aj na budúci rok,“ povedal Vozár.
Minister Ftáčnik pripúšťa, že by sa mohli nájsť ďalšie prostriedky, odmieta sa však zaručiť na budúci rok, pretože štátny rozpočet 2003 sa bude schvaľovať až po voľbách.
Dnes dostáva vysoká škola za externého neplatiaceho študenta 30 percent zo sumy na denného študenta. U platiaceho je to 10 percent. Po zrušení poplatkov bude dotácia na externých študentov 30 percent zo sumy na denných.
Niektoré školy chcú ponúknuť externým študentom dennú formu štúdia. Ftáčnik upozorňuje, že nikoho nemožno nútiť, aby ponuku prijal.
Doteraz nemali niektorí pedagógovia prednášky u diaľkarov v úväzku. Od apríla sa to zmení, učiteľ bude môcť pracovať maximálne 58 hodín týždenne.
pondělí, března 11, 2002
Futbal sa začal krvavou bitkou
SME, 11.03.2002 - Stretnutie fanúšikov druholigového Spartaka Trnava a FC Nitra pred sobotňajším zápasom sa skončilo bitkami a výtržnosťami.
Devätnásťročný Ľubomír Ch. skončil s ťažkým poranením hlavy v bratislavskej nemocnici na Kramároch. Zlomená lebka a poškodený mozog si vyžiadali takmer trojhodinovú operáciu. Zranených bolo aj ďalších pätnásť fanúšikov, rozbité ostali výklady.
„Vedeli sme, že sa niečo chystá. Polícia nám ešte pred odchodom telefonovala do Nitry, že sa na železničnej stanici grupuje akási skupinka ľudí. Ale my sme s tým nič nemali. Zorganizovali sme iba autobusový zájazd. Vo vzťahu s Trnavou sme doteraz nemali žiadne problémy,“ hovorí Jozef Kollárik, tréner futbalistov Nitry.
„Pri Galante sme policajtom hlásili, že sa blížime do okresu Trnava. Prišli za nami dve policajné autá. Autobus nám potom schovali v nejakom podniku.“
Prvá bitka sa strhla už pred Športovou halou Slávia, na Trojičnom námestí nepokoje pokračovali. „Trnavčania si pripravili kamene, hádzali ich do prichádzajúcej skupiny. Z jednej strany na druhú lietali dlažbové kocky a strašne si nadávali. Okoloidúci sa schovali do divadla a na poštu,“ povedal šokovaný predavač pukancov, ktorý nič podobné ešte nezažil ani v Trnave.
„Zápas prebehol pokojne. Vôbec som netušil, že sa niečo stalo. Až doma mi manželka referovala, že došlo aj k vážnemu zraneniu. Neviem si to celé vysvetliť, už sme sa s prezidentom klubu na druhý deň na zápase B-tímu rozprávali, že pre nadchádzajúci súboj s Dunajskou Stredou musíme sprísniť bezpečnostné opatrenia,“ hovorí Kollárik.
Incident na námestí zaznamenali aj kamery mestskej polície a počas zápasu vyrobili fotografie podozrivých. Väčšina mala vyholené hlavy a niektorí na tvári a oblečení zaschnutú krv. Po zápase polícia nitrianskych fanúšikov sústredila na bočnom dvore. Každého nasnímali kamerou a porovnali s výstupom z kamery.
Zo spáchania trestného činu výtržníctva obvinil vyšetrovateľ deväť ľudí a hlavného aktéra bitky, 20-ročného Petra F. z Nitry, obvinili zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví. Vyšetrovateľ spracoval zároveň návrh na jeho väzobné stíhanie.
JURAJ GERBERY, rh a sita
Devätnásťročný Ľubomír Ch. skončil s ťažkým poranením hlavy v bratislavskej nemocnici na Kramároch. Zlomená lebka a poškodený mozog si vyžiadali takmer trojhodinovú operáciu. Zranených bolo aj ďalších pätnásť fanúšikov, rozbité ostali výklady.
„Vedeli sme, že sa niečo chystá. Polícia nám ešte pred odchodom telefonovala do Nitry, že sa na železničnej stanici grupuje akási skupinka ľudí. Ale my sme s tým nič nemali. Zorganizovali sme iba autobusový zájazd. Vo vzťahu s Trnavou sme doteraz nemali žiadne problémy,“ hovorí Jozef Kollárik, tréner futbalistov Nitry.
„Pri Galante sme policajtom hlásili, že sa blížime do okresu Trnava. Prišli za nami dve policajné autá. Autobus nám potom schovali v nejakom podniku.“
Prvá bitka sa strhla už pred Športovou halou Slávia, na Trojičnom námestí nepokoje pokračovali. „Trnavčania si pripravili kamene, hádzali ich do prichádzajúcej skupiny. Z jednej strany na druhú lietali dlažbové kocky a strašne si nadávali. Okoloidúci sa schovali do divadla a na poštu,“ povedal šokovaný predavač pukancov, ktorý nič podobné ešte nezažil ani v Trnave.
„Zápas prebehol pokojne. Vôbec som netušil, že sa niečo stalo. Až doma mi manželka referovala, že došlo aj k vážnemu zraneniu. Neviem si to celé vysvetliť, už sme sa s prezidentom klubu na druhý deň na zápase B-tímu rozprávali, že pre nadchádzajúci súboj s Dunajskou Stredou musíme sprísniť bezpečnostné opatrenia,“ hovorí Kollárik.
Incident na námestí zaznamenali aj kamery mestskej polície a počas zápasu vyrobili fotografie podozrivých. Väčšina mala vyholené hlavy a niektorí na tvári a oblečení zaschnutú krv. Po zápase polícia nitrianskych fanúšikov sústredila na bočnom dvore. Každého nasnímali kamerou a porovnali s výstupom z kamery.
Zo spáchania trestného činu výtržníctva obvinil vyšetrovateľ deväť ľudí a hlavného aktéra bitky, 20-ročného Petra F. z Nitry, obvinili zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví. Vyšetrovateľ spracoval zároveň návrh na jeho väzobné stíhanie.
JURAJ GERBERY, rh a sita
pátek, února 15, 2002
Aleš prišiel o ucho pre dlh za psa
SME, 15.02.2002 - Prešli dva mesiace a Roman naliehal, aby Aleš splatil dlžobu. Pred časom mu predal psa, ale peniaze zaň ešte nedostal. Predaného psa nechcel späť, vymáhal peniaze: dve a potom tritisíc korún. Schmatol útleho sedemnásťročného Aleša, ktorý vyrastal v rodine kolotočiara a naložil ho do škodovky.
Spolu s ďalšími kumpánmi prejazdili celý chotár, ale nenašiel sa nikto, kto by Alešovi peniaze požičal, a ten mohol splatiť svoj dlh. Zakaždým, keď sa vrátil s prázdnymi rukami, dostal tvrdé rany. Nakoniec zamierili do krčmy, mala to byť posledná nádej. Ale márne. Aleš si myslel, že Roman len žartuje, keď sa vyhrážal, že príde o ucho, ak nedostane peniaze na ruku hneď. Dobiedzal, aby splatnosť ešte predĺžil. No Roman vytiahol nôž a po troch záberoch zostal Alešovi len spodný lalok. Roman odrezané ucho vyhodil chladnokrvne von oknom.
Z rany sa rinula krv a cesta autom pokračovala. Tentoraz do zlatomoravskej nemocnice. Uterák, ktorý si k hlave priložil, bol onedlho nasiaknutý krvou.
Cestou kumpáni vymysleli, čo má Aleš doktorom povedať - že mu vyletela karbobrúska. Inak ho Roman podreže. Lekárovi však bolo jasné, koľká bije a zavolal políciu. Rezača zatkli priamo v nemocnici a večer ostatných.
Roman je vo svojich 23 rokoch za nedeľné vyčínanie, navyše pod vplyvom alkoholu, obvinený z trestného činu vydierania. Sadzba je v jeho prípade 2 - 8 rokov väzenia. Okrem toho bol ešte v minulosti obvinený z trestného činu lúpeže spolupáchateľstvom a ublíženia na zdraví.
Spolu s ďalšími kumpánmi prejazdili celý chotár, ale nenašiel sa nikto, kto by Alešovi peniaze požičal, a ten mohol splatiť svoj dlh. Zakaždým, keď sa vrátil s prázdnymi rukami, dostal tvrdé rany. Nakoniec zamierili do krčmy, mala to byť posledná nádej. Ale márne. Aleš si myslel, že Roman len žartuje, keď sa vyhrážal, že príde o ucho, ak nedostane peniaze na ruku hneď. Dobiedzal, aby splatnosť ešte predĺžil. No Roman vytiahol nôž a po troch záberoch zostal Alešovi len spodný lalok. Roman odrezané ucho vyhodil chladnokrvne von oknom.
Z rany sa rinula krv a cesta autom pokračovala. Tentoraz do zlatomoravskej nemocnice. Uterák, ktorý si k hlave priložil, bol onedlho nasiaknutý krvou.
Cestou kumpáni vymysleli, čo má Aleš doktorom povedať - že mu vyletela karbobrúska. Inak ho Roman podreže. Lekárovi však bolo jasné, koľká bije a zavolal políciu. Rezača zatkli priamo v nemocnici a večer ostatných.
Roman je vo svojich 23 rokoch za nedeľné vyčínanie, navyše pod vplyvom alkoholu, obvinený z trestného činu vydierania. Sadzba je v jeho prípade 2 - 8 rokov väzenia. Okrem toho bol ešte v minulosti obvinený z trestného činu lúpeže spolupáchateľstvom a ublíženia na zdraví.
pátek, února 08, 2002
Pre nepočujúceho Štefana je mobil revolúciou
SME, 08.02.2002 - Štefan vytiahne z vrecka mobilný telefón a položí ho na stôl pred sebou. „Pre mňa je to veľká revolúcia. Môžem komunikovať na diaľku bez osobného stretnutia,“ usmieva sa. Na prvé počutie to znie absurdne, reč však nie je o telefonovaní, ale o posielaní SMS správ. Za stolom sedíme traja, okrem Štefana aj počujúca Anna. Zjednodušuje a posunkami tlmočí.
Štefan pochádza z Kežmarku. V detstve mohol navštevovať bežnú materskú školu, lebo vyrastal s bratom. Od deviatich rokov videl svojich rodičov len cez víkend. Keďže škôl pre nepočujúcich bolo málo, jedinou možnosťou výchovy a vzdelávania bol preňho internátny spôsob. „V internáte som sa necítil ako doma. Veľa som plakal. Trápil som sa,“ hovorí tichým hlasom Štefan. Pri prvom stretnutí mu ťažšie rozumieť. Nepočuje, ale nie je nemý, rozprávanie musel dlho trénovať. Jeho odpovede sú jednoduché. Posunková reč má len niečo vyše tisíc výrazov. Komunikačná bariéra neumožňuje, aby členovia rodiny mali aj počujúcich priateľov. „Máme inú povahu, s nepočujúcimi si rozumiem lepšie,“ dodáva na vysvetlenie Štefan.
V stolárskej dielni vyhráva pri práci rádio. „Kolegovia počúvajú správy. Ja chcem hneď vedieť, čo je nové. Ale ostatní mi kývajú, aby som ich nechal dopočúvať. Potom mi dajú len strohú informáciu z celej správy,“ opisuje každodenné bariéry. Človek by si pomyslel, ako radi by nepočujúci čítali noviny. Nie je to však tak, v tlači je veľa slov, ktorých obsahu nerozumejú. Ak sa o niečo veľmi zaujímajú, musia si mnoho slov nechať opísať v posunkovej reči. Najradšej majú televízor. Pozerajú posunkované správy a teletext. Aj sledovanie filmov s titulkami robí mnohým nepočujúcim problém, prirýchlo sa vymieňajú a je v nich veľa neznámych slov.
So svojou nepočujúcou manželkou Vierkou sa zoznámil na odbornom učilišti v Bratislave. Obaja sa učili za krajčírov. Pred štrnástimi rokmi sa vzali a bývanie si našli v Nitre. Prvá dcérka sa im narodila až po ôsmich rokoch. Čoskoro zistili, že aj Dianka je nepočujúca. „Bol som trochu sklamaný, ale už nie som. Je s ňou veselo. Len veľa papuľuje. Áno, dá sa to aj v posunkoch,“ opisuje neznámy svet Štefan. Poučená stratou domova v internátnej škole začala rodina hľadať nové možnosti výchovy a vzdelávania pre svoje dieťa. Výbornou správou pre nich bolo, že vo dvoch materských školách v Nitre začali integrovať sluchovo postihnuté deti medzi zdravé deti. Na ticho si už zvykli, pokojne prijali aj nedávnu správu, že ani druhá dcéra Renátka nevykročí zo sveta ticha. Radi by dali svojim deťom možnosť študovať aj na vysokej škole. To by však bolo možné len s asistentom, ktorých je stále málo a pracujú len ako dobrovoľníci.
Ich každodenný život je namáhavý. Obmedzenia sú na každom kroku. Na úrad musí prísť Štefan s tlmočníčkou, vodičský preukaz mu dajú len na osobné auto, v obchode sa predavačka nenamáha a nesústredí sa na ťažšie zrozumiteľnú reč. Radšej povie, že tovar nemajú. A každý deň to isté dookola.
Štefan pochádza z Kežmarku. V detstve mohol navštevovať bežnú materskú školu, lebo vyrastal s bratom. Od deviatich rokov videl svojich rodičov len cez víkend. Keďže škôl pre nepočujúcich bolo málo, jedinou možnosťou výchovy a vzdelávania bol preňho internátny spôsob. „V internáte som sa necítil ako doma. Veľa som plakal. Trápil som sa,“ hovorí tichým hlasom Štefan. Pri prvom stretnutí mu ťažšie rozumieť. Nepočuje, ale nie je nemý, rozprávanie musel dlho trénovať. Jeho odpovede sú jednoduché. Posunková reč má len niečo vyše tisíc výrazov. Komunikačná bariéra neumožňuje, aby členovia rodiny mali aj počujúcich priateľov. „Máme inú povahu, s nepočujúcimi si rozumiem lepšie,“ dodáva na vysvetlenie Štefan.
V stolárskej dielni vyhráva pri práci rádio. „Kolegovia počúvajú správy. Ja chcem hneď vedieť, čo je nové. Ale ostatní mi kývajú, aby som ich nechal dopočúvať. Potom mi dajú len strohú informáciu z celej správy,“ opisuje každodenné bariéry. Človek by si pomyslel, ako radi by nepočujúci čítali noviny. Nie je to však tak, v tlači je veľa slov, ktorých obsahu nerozumejú. Ak sa o niečo veľmi zaujímajú, musia si mnoho slov nechať opísať v posunkovej reči. Najradšej majú televízor. Pozerajú posunkované správy a teletext. Aj sledovanie filmov s titulkami robí mnohým nepočujúcim problém, prirýchlo sa vymieňajú a je v nich veľa neznámych slov.
So svojou nepočujúcou manželkou Vierkou sa zoznámil na odbornom učilišti v Bratislave. Obaja sa učili za krajčírov. Pred štrnástimi rokmi sa vzali a bývanie si našli v Nitre. Prvá dcérka sa im narodila až po ôsmich rokoch. Čoskoro zistili, že aj Dianka je nepočujúca. „Bol som trochu sklamaný, ale už nie som. Je s ňou veselo. Len veľa papuľuje. Áno, dá sa to aj v posunkoch,“ opisuje neznámy svet Štefan. Poučená stratou domova v internátnej škole začala rodina hľadať nové možnosti výchovy a vzdelávania pre svoje dieťa. Výbornou správou pre nich bolo, že vo dvoch materských školách v Nitre začali integrovať sluchovo postihnuté deti medzi zdravé deti. Na ticho si už zvykli, pokojne prijali aj nedávnu správu, že ani druhá dcéra Renátka nevykročí zo sveta ticha. Radi by dali svojim deťom možnosť študovať aj na vysokej škole. To by však bolo možné len s asistentom, ktorých je stále málo a pracujú len ako dobrovoľníci.
Ich každodenný život je namáhavý. Obmedzenia sú na každom kroku. Na úrad musí prísť Štefan s tlmočníčkou, vodičský preukaz mu dajú len na osobné auto, v obchode sa predavačka nenamáha a nesústredí sa na ťažšie zrozumiteľnú reč. Radšej povie, že tovar nemajú. A každý deň to isté dookola.
